Nezmieriteľný bojovník chce v tejto sezóne s Novovešťankami získať medailu

Nikdy nepatril medzi topstrelcov, ktorí súkali jeden kôš za druhým. Tréneri a publikum ho však milovali pre iné vlastnosti. Bojovník na pohľadanie, srdciar, pes – obranár, to boli najčastejšie prívlastky basketbalistu, ktorý si vo svojich nezameniteľných podkolienkach podmanil nielen basketbalovú Spišskú Novú Ves, ale i Pezinok, Levice, Lučenec či košickú Sláviu TU. Momentálne tréner extraligového ŠKBD Rücon  - Dávid Demečko.

Ešte skôr ako sa dostaneme k ženskému basketbalu, neodpustím si otázku. Prečo Ťa už nevidíme v spišskonovoveskom drese na palubovke?

Nechcem sa tu púšťať do nejakých mediálnych vojen, no pravdou je, že pred dvoma – troma rokmi o mňa na Spiši akosi nebol záujem. Ja to nikomu nezazlievam, každý klub má svoju filozofiu a ja som asi veľmi do nej nezapadal. Potom síce nejaké kontakty boli, ale to už som bol pod zmluvou s ŠKBD a to by nešlo.

Predsa len neťahá Ťa to ešte na ihrisko?

Ja basketbal milujem, je to môj druhý život a tak jasne, že ťahá. S chalanmi, ktorí tu teraz hrajú, sa dokonale poznám, v Spišskej momentálne hrá i môj super priateľ Vlado Hovaňák a bolo by fajn zahrať si ešte s ním. V lete som pripravoval Paľa Lošonského, ktorý teraz odvádza výborné služby v Anglicku, fyzicky by som snáď na to ešte po dotrénovaní mal. Život však prináša rôzne ponuky, faktom je, že momentálne trénujem ženy ŠKBD a to je mojou prioritou. Chalanom držím palce, na ich zápasy síce nechodím, pretože dávam prednosť rodine, ale prehľad mám. Mám malú dcérku, všetok voľný čas ide predovšetkým jej a manželke Deniske.

Obráťme list a poďme k Tvojmu súčasnému statusu. Ako si sa vlastne stal trénerom ŠKBD Rücon Spišská Nová Ves?

Ja som ženský klub v Spišskej Novej Vsi trénoval ešte predtým, keď fungoval, poviem to zjednodušene, na amatérskej báze. Potom sa na nás cez kontakty Ivana Kurillu z reprezentácie  nakontaktoval súčasný generálny manažér Robo Šimkuľák a po predostrení jeho vízií sme si tľapli. Zmluvu mám na tri roky a je pre mňa obrovskou výzvou ju dodržať a s týmto tímom niečo dokázať.

S príchodom nových ľudí do spišskonovoveského klubu sem pritiekli okrem financií a kvalitných hráčok aj nová filozofia a nové výzvy. Ako sa mladý tréner vyrovnáva s takýmto tlakom?

Je pravdou, že to šlo o poriadny level vyššie. Vo všetkom. Na tréningoch spolupracujem s babami, ktoré už niečo dosiahli nielen v slovenskom meradle, ale nebojím sa povedať, že sú tu mená, ktoré pozná celý basketbalový svet. A to si žiada aj z mojej strany úplne iný, oveľa profesionálnejší prístup. Ja som mladý tréner a aj ja sa musím ešte veľa učiť. Sú to hodiny driny strávené štúdiom odbornej literatúry, každý jeden zápas je aj pre mňa veľkou školou. Snažím sa aj od iných, oveľa skúsenejších trénerov zobrať si len to dobré, snažím sa všetky pozitívne veci predať v prospech tímu. Ja nie som „hulákajúci“ kouč. Predsa len trénujem ženy a elementárna úcta k nežnému pohlaviu tu musí byť. Myslím si, že zvlášť u žien častokrát pomôže viac povzbudenie ako nejaký príval vulgarizmov či kriku.  Vyznávam túto filozofiu a verím, že je správna.

Pred sezónou tu bol zo strany majiteľov optimizmus a pred Teba i celý tím boli položené vysoké ciele, ktoré sa naplniť až tak celkom nepodarilo. Ako vnímaš tento fakt?

Na to celé sa treba pozrieť zo širšieho uhla pohľadu. Predsa len vyskladali sme úplne nový tím a všetko potrebuje čas, naše družstvo nevynímajúc. No myslím si, že ciele až také nereálne neboli. Veď postup do prvej štvorky nám ušiel len veľmi tesne. Dodnes som presvedčený, že ak by Jade (Williamsová pozn. autora) nemusela odcestovať domov na svadbu, tak domáci zápas s Piešťanmi by vyzeral úplne inak. Všetko je poskladané z malých detailov a tie rozhodli. Ale ešte nie je koniec sezóny. Čaká nás slovenské play –off, kde chceme ukázať, že tím dozrel a túžime zaútočiť na jednu z medailí.

Nebude práve neúčasť v nadnárodnej MEL – ke a povinnosť hrať nie tak kvalitné zápasy v skupine o 5. – 9. miesto hendikepom pre naplnenie vašich ambícií?

To si vôbec nemyslím. Pozrite, Šamorín, Piešťany i Ružomberok musia v každom zápase ísť na doraz. Hrajú síce proti kvalitným súperom a dá im to strašne veľa, ale všimnite si koľko hráčok dostáva priestor. Šesť, sedem. Nemajú čas si vydýchnuť a to by mohla byť naša výhoda v slovenskom play – off. My teraz konečne dávame miesto na palubovke mladým babám, snažím sa to rotovať tak, aby dievčatá nabrali zápasový rytmus, a aby mali v ruke i hlave nejakú istotu. A zaberá to. Pozrite ako sme „prebrali“ Zatloukalovú, chytajú sa i ďalšie. A to v kombinácii s hráčkami, ktoré dávajú našej hre kvalitu, bude fungovať a verím, že sa to v správnom čase prejaví.

V Tvojich hráčskych časoch si bol trénermi vyhľadávaný hlavne pre neuveriteľnú bojovnosť a schopnosť spevniť defenzívu, keď tímu tieklo do topánok. A práve obrana je najkritizovanejšia činnosť ŠKBD. Nie je to tak trochu paradox?

Je a verte v tréningových jednotkách sme defenzíve venovali celé  hodiny. Ale nie je to len o herných systémoch. Obrana nie je len o vzorcoch, ktoré ja nakreslím na tabuľu. Defenzíva je hlavne o chcení. Chcení urobiť častokrát ten polkrok viac, o umení vedieť dostať sa pred hráčku. Je to v hlavách, my sme napríklad v obrane skvelo zahrali v domácom dueli s Good Angels či Ružomberkom. Avšak boli aj výbuchy, v Leviciach nemôžeme dostať 86 bodov. Takéto extrémy musíme odstrániť.

Slovenský ženský klubový i reprezentačný basketbal patrí do širšej európskej špičky, naopak mužský sa potáca kdesi na jej chvoste. Prečo je podľa Teba tomu tak?

Sme asi jediná krajina v Európe, v ktorej sa točí viac peňazí v basketbale pri ženách ako pri mužoch. Jasné, že veľkú časť z nich „zhltnú“ Košice či Ružomberok, no aj v ostatných tímoch sa snažíme vyrovnať sa týmto klubom a ťahá nás to dopredu. Ruka v ruke s tým ide výchova mladých báb, v Košiciach je práve vďaka „anjelkám“ veľký záujem o basketbal a z veľa detí „vypadne“  viac talentov. A špirála sa točí ďalej. Kluby sa konfrontujú s tými najlepšími v Európe, slovenské hráčky si môžu ohmatať ako chutí európsky basketbal a prenáša sa to i do reprezentácie. U mužov mi táto logická krivka chýba, naše mužstvá sú prešpikované legionármi, čo nie vždy prináša ten pozitívny efekt, hlavne pre slovenských hráčov.

A na záver otázka, ktorá sa tiahne mestom a trápi milovníkov spišskonovoveského ženského basketbalu. Bude tu ženská extraliga aj v budúcich sezónach?

V prvom rade to nie je otázka pre mňa…. . Ja však mám z úmyslov majiteľov dobrý pocit, nikde nie je o konci ani zmienka. Už pri podpise zmluvy sme si povedali, že vybudovanie tímu nie je o jednej či dvoch sezónach, ale že ide o dlhodobú koncepčnú prácu. Myslím si, že majitelia to pochopili a spoločne urobíme všetko preto, aby sme sa postupnými krokmi dopracovali k naplneniu snov mecenášov či fanúšikov. Tým ďakujem za podporu a verím, že i v ďalších zápasoch budú našou šiestou hráčkou na palubovke.

-ob-

 

 

 

 

 

 

 

 

Aktuality
novinky 16. september 2014
RUCON CUP 2014
novinky 11. august 2014
Gina ostáva v Rücone!!!
Zápasy

Pozrite si porgram aktuálnych a odohratých
zápasov

Kalendár Výsledky